Prehnaná starosť o dieťa
06.11.2009 21:47:44
Rodičovská láska
Tvrdí, že len chce vedieť či som v poriadku. Že sa bojí. Že ak by sa mi niečo stalo,tak sa to ani nedozvie...
Ja ju ľúbim, je to moja mama, no cítim sa skľúčená, berie mi slobodu....Cítim, že jej nemôžem povedať pravdu, že musím klamať. A jej sa tie klamstvá páčia. Slepo im verí. Dokedy? Pritom by stačilo otvoriť oči...
Komentáre
rivierka
To Rivierka - čítajú :)
rivierka
nech si každý nazve rodičovskú lásku ako chce , ona tu ostane , lebo nikdy neprestaneme byť deťmi našich rodičov . nikdy nezabudneme na úsmev bábätka v perinke , jeho džavot ani krôčky . ani na roky kedy si myslelo naše dieťa , že je už dospelé a nás nepotrebuje . na chvíle , radosti z prvej lásky aj prvého sklamania . život našich detí sledujeme stále aj keď si myslia , že si ich nevšímame . je to len preto aby sme im nebrali slobodu .
moja mamina je už pababkou a stále jej na srdci leží dobro jej detí, jej vnukov a teraz aj jej pravnuka.
moja rada je . v čase mobilov stačí mamu aspoň prezvoniť , čo bude znamenať : SOM OK , MAMA .
Matahari
Matahari ty si to v podstate vystihla, svet sa mení,rodičiai to nestíhajú, informácie o dobe možno čerpajú zo správ, čo nie je vždy najobjektívnejšie. Moja komunikácia s mamou je častá, dennodenná, no prázdná, čo ma mrzí:-( Má to množstvo faktorov, trebárs že ona je sama, nikedy mi príde, že už akokeby rezignovala zo života...a mne sa zdá, že na svoje dospelé dieťa myslí až príliš. Zasiahnúť? Nezasiahnúť? Kedy je to prekračovanie miery únosnosti?
Milan1, no presne na nejaký ten rozhovor sa aj ja pomaly chystám, ale nechcem zraniť....A ani ma nenapadá, ako to vysvetliť, aby som neurazila.
Topas 234 Veľmi pekne napísane:-) Ja mám len pocit, že sa o mňa bojí až prílíš, že sa až prílíš často zametnáva myšlienkami, čo by sa mi mohlo stať, čo konieckoncov nerobí dobre ani jej samej...
rivierka
rivierka:)