Za siedmimi horami....

uff... väčšina rodičov vie svoje deti vychovávať iba tým spôsobom, aký sami dostali. Možno aj mama tvojej mamy bola presne taká. Málokto z nás si dokáže zlé príklady vybrať ako nevhodný spôsob výchovy. Áno, rodičia nechcú vidieť to, že si v svojej činnosti v podstate nevinná, stárnu, svet sa vyvíja a oni sa boja. Mama sa bojí, zakazuje, rozkazuje a nedokáže sa vcítiť do tvojich pocitov. Vtedy je namieste, ak trošku podvádzaš a trošku klameš. Ak vieš, že nerobíš nič zlé a nemorálne, iba by to ona nepochopila, nevyčítaj si tie malé podvody. Zbytočne sa snažíš jej otvoriť oči. Kašli na to. Choď si svojou cestou a tvár sa, že je všetko v poriadku. Táto manipulácia sa ti zíde aj pri chlapoch...hehe, dúfam, že nečítajú...:-))

A tá manipulácia nie je vhodná.Moja manželka po vydaji a ked sme mali dieťa si zo svojimi rodičmi musela vydiskutovať hranice - inak by sme deti nevychovávali my a nežili svoj život.S taktom, ale treba povedať pravdu.Je to čestnejšie ako voči sebe, tak voči rodičom.

ani ja som nechápala moju mamu , že sa o mňa bojí . veď čo sa mi môže stať . a to bol ešte socík a vtedy bolo oveľa bezpečnejšie ako teraz . so starostloivosťou aby sa mojim deťom nič zlého nestalo som vychovávala svoje deti . mali sme dohodu . nech sa stane hocičo treba to povedať a riešiť kým je ešte čas . teraz má moja dcéra bábo . prejavuje sa materinský cit a strach aby sa mu niečo nestalo .
nech si každý nazve rodičovskú lásku ako chce , ona tu ostane , lebo nikdy neprestaneme byť deťmi našich rodičov . nikdy nezabudneme na úsmev bábätka v perinke , jeho džavot ani krôčky . ani na roky kedy si myslelo naše dieťa , že je už dospelé a nás nepotrebuje . na chvíle , radosti z prvej lásky aj prvého sklamania . život našich detí sledujeme stále aj keď si myslia , že si ich nevšímame . je to len preto aby sme im nebrali slobodu .
moja mamina je už pababkou a stále jej na srdci leží dobro jej detí, jej vnukov a teraz aj jej pravnuka.
moja rada je . v čase mobilov stačí mamu aspoň prezvoniť , čo bude znamenať : SOM OK , MAMA .

Ďakujem Vám za Vaše komentáre!
Matahari ty si to v podstate vystihla, svet sa mení,rodičiai to nestíhajú, informácie o dobe možno čerpajú zo správ, čo nie je vždy najobjektívnejšie. Moja komunikácia s mamou je častá, dennodenná, no prázdná, čo ma mrzí:-( Má to množstvo faktorov, trebárs že ona je sama, nikedy mi príde, že už akokeby rezignovala zo života...a mne sa zdá, že na svoje dospelé dieťa myslí až príliš. Zasiahnúť? Nezasiahnúť? Kedy je to prekračovanie miery únosnosti?
Milan1, no presne na nejaký ten rozhovor sa aj ja pomaly chystám, ale nechcem zraniť....A ani ma nenapadá, ako to vysvetliť, aby som neurazila.
Topas 234 Veľmi pekne napísane:-) Ja mám len pocit, že sa o mňa bojí až prílíš, že sa až prílíš často zametnáva myšlienkami, čo by sa mi mohlo stať, čo konieckoncov nerobí dobre ani jej samej...

ak sa mama bojí tak sa bude báť stále . to nezmeníš . a nediv sa jej . možno sa to dá len zmierniť tým, že sa jej častejšie ozveš , že si OK , a tým skôr uverí , že si OK a nič sa Ti nestane . že to sú len plané poplachy čo počúva všade okolo seba . možno sa aspoň trocha upokojí .

som mama, ktora sa boji o svoje deti, i ked dospele...myslim, ze obava o deti je normalnou, pokial sa to neprehana s kontrolou...mojim synom som nikdy nezakazovala, sama som neznasala prikazy a zakazy, tak sa snazim nerobit take ani ja...zda sa mi vsak samozrejme, pokial byvame spolu v jednom byte, aby som vedela, ci pridu domov a kedy asi...ak sa zdrzi, staci sms...mozno sa usmejes, ale je to presne o tom strachu...som rada, ked idu von, do kina, posediet si, zabavit sa s kamaratmi, len sa bojim cesty domov, nepotrebujem vediet podrobnosti, kde, s kym...spokojnejsie zaspim, ked viem, ze su niekde v bezpeci... maju pravo na sukromie, na svoj zivot, jeho organizovanie, len spoluzitie v jednom byte si vyzaduje trosku informovanosti...i ja, ked sa neplanovane zdrzim a zabudnem domov zavolat, dockam sa kontrolneho telefonatu z ich strany a vies co? Potesi ma:)